Washington
9. augusta (TASR) - Je jediným prezidentom Spojených štátov, ktorý sa
dostal do úradu bez toho, aby bol zvolený buď ako prezident, alebo ako
viceprezident. Do kresla šéfa Bieleho domu ho vyniesol jeden
z najväčších škandálov v americkej histórii – aféra Watergate. Gerald
Ford sa stal 9. augusta 1974 v poradí 38. prezidentom USA.
"U Forda je zaujímavé to, že istý zlom alebo významný medzník v jeho
politickej kariére spôsobil vždy niekto, kto niečo zbabral. V tom zmysle
slova, že fakticky sa stal viceprezidentom po tom, ako bol jeho
predchodca Spiro Agnew obvinený z obrovského finančného škandálu; a stal
sa prezidentom vďaka tomu, že s Nixonom bola spájaná oprávnene aféra
Watergate," povedal pre TASR Slavomír Michálek, riaditeľ Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (HÚ SAV).
Gerald Rudolph Ford mladší sa narodil 14. júla 1913 v Omahe,
najľudnatejšom meste amerického štátu Nebraska. Jeho skutočné meno bolo
Leslie King, ale keď sa jeho rodičia rozviedli (nemal ešte ani jeden
rok) bolo zmenené po jeho nevlastnom otcovi Geraldovi Rudolphovi
Fordovi.
Právo, ktorému sa venoval pred vstupom do politiky začal študovať na
Michiganskej univerzite a ukončil na renomovanej Yaleovej univerzite.
Počas druhej svetovej vojny slúžil v americkom námorníctve na
lietadlovej lodi Monterey, ktorá operovala v Tichom oceáne a v rokoch
1944-45 sa zúčastnila na niekoľkých operáciách proti japonskej cisárskej
flotile.
Gerald Ford bol 24 rokov (1949-73) členom Snemovne reprezentantov za okres Grand Rapids v štáte Michigan.
Po odstúpení viceprezidenta Spira Agnewa ho prezident Richard Nixon
vymenoval za jeho nástupcu, ktorým sa stal 6. decembra 1973. V tomto
období už však americkou politickou scénou naplno otriasal škandál
Watergate, ktorý zmietol z prezidentského úradu Nixona. Ten 9. augusta
1974 rezignoval a miesto po ňom prevzal práve viceprezident Gerald Ford. "Dosnívali sme zlý sen," vyhlásil Ford potom, ako sa stal hlavou štátu.
Aféra Watergate je jedným z najväčších škandálov americkej histórie,
ktorý viedol nielen k tomu, že po prvý raz v dejinách rezignoval na svoj
post americký prezident, ale aj k výraznému obmedzeniu právomocí hlavy
štátu.
Aféra sa začala ako "treťotriedne vlámanie", ale vďaka práci novinárov
z denníka The Washington Post prerástla do rozsiahleho prípadu
politickej špionáže a korupcie.
Pri pokuse o vlámanie sa do sídla Národného demokratického výboru v
komplexe Watergate vo Washingtone zadržala americká polícia 17. júna
1972 o 02.30 h ráno päť osôb. Muži si tam chceli nafotiť stranícke
materiály Demokratickej strany. Zároveň mali v úmysle opraviť a znovu
nainštalovať odpočúvacie zariadenie, ktoré do kancelárií tajne
umiestnili už 28. mája 1972. Postupne vychádzalo na povrch, že zadržaní
páchatelia boli agentmi Ústrednej spravodajskej služby (CIA) a blízkymi
spolupracovníkmi Nixonovho volebného štábu a aparátu prezidenta.
Už dva dni po vlámaní opublikoval denník The Washington Post informáciu o
tom, že stopy vedú k ľuďom z Bieleho domu. Niekoľko mesiacov pred
voľbami označili Nixonovi muži prípad za "treťotriedne vlámanie" a akúkoľvek prepojenosť s ním na čele s prezidentom rozhodne odmietali.
Richard Nixon síce prezidentské voľby v roku 1972 vyhral a post obhájil
(získal viac ako 60percent hlasov voličov), ale hneď na začiatku roka
1973 založil Senát Výbor pre vyšetrovanie. Postupne sa dostávali na
povrch nové skutočnosti, ktoré odkrývali mnohé nezákonné aktivity počas
Nixonovho úradovania. Medzi nimi napríklad sledovanie a odpočúvanie
politických súperov, diskreditáciu protivníkov či existenciu tajných
fondov, takže Richard Nixon bol 8. augusta 1974 nútený zo svojho postu
pod ťarchou dôkazov odstúpiť a na jeho miesto nastúpil o deň neskôr
Gerald Ford.
Fordova vláda trvala od 9. augusta 1974 do 20. januára 1977, teda 895
dní. Dokázal síce obnoviť dôveru Američanov v prezidentský úrad, ktorá
po afére Watergate značne utrpela, ale vzťahy Geralda Forda s Kongresom
neboli zďaleka také idylické ako v časoch, keď v ňom sám pôsobil. Vo
funkcii prezidenta vetoval 66 zákonov, pričom ho Kongres v 12 prípadoch
opäť prehlasoval, čo sa nestalo od čias prezidentovania Andrewa Johnsona
v rokoch 1865-1869.
Už nasledujúci mesiac po tom, ako sa ujal prezidentského úradu, udelil
Gerald Ford svojmu predchodcovi Richardovi Nixonovi milosť. Zabránila
jeho prípadnému stíhaniu za zločiny, ktoré mohol spáchať počas výkonu
prezidentskej funkcie, predovšetkým v súvislosti s aférou Watergate.
Republikán Ford zdôvodňoval svoje rozhodnutie tým, že išlo o záujem
krajiny. Tento politický pardon bol však hodnotený veľmi kriticky a
podľa mnohých politológov i historikov bol jednou z príčin jeho prehry v
prezidentských voľbách v roku 1976, keď ho porazil demokrat Jimmy
Carter.
Štyridsiaty viceprezident Spojených štátov a 38. prezident USA Gerald Ford, ktorý sa nálepky "náhodný prezident" nikdy nezbavil, zomrel v Kalifornii 26. decembra 2006 vo veku 93 rokov.