Život Prešova
online
online
Pred 45 rokmi sa po afére Watergate stal prezidentom USA Gerald Ford
09.08.2019 Celý región
Washington
9. augusta (TASR) - Je jediným prezidentom Spojených štátov, ktorý sa
dostal do úradu bez toho, aby bol zvolený buď ako prezident, alebo ako
viceprezident. Do kresla šéfa Bieleho domu ho vyniesol jeden
z najväčších škandálov v americkej histórii – aféra Watergate. Gerald
Ford sa stal 9. augusta 1974 v poradí 38. prezidentom USA.
"U Forda je zaujímavé to, že istý zlom alebo významný medzník v jeho politickej kariére spôsobil vždy niekto, kto niečo zbabral. V tom zmysle slova, že fakticky sa stal viceprezidentom po tom, ako bol jeho predchodca Spiro Agnew obvinený z obrovského finančného škandálu; a stal sa prezidentom vďaka tomu, že s Nixonom bola spájaná oprávnene aféra Watergate," povedal pre TASR Slavomír Michálek, riaditeľ Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (HÚ SAV).
Gerald Rudolph Ford mladší sa narodil 14. júla 1913 v Omahe, najľudnatejšom meste amerického štátu Nebraska. Jeho skutočné meno bolo Leslie King, ale keď sa jeho rodičia rozviedli (nemal ešte ani jeden rok) bolo zmenené po jeho nevlastnom otcovi Geraldovi Rudolphovi Fordovi.
Právo, ktorému sa venoval pred vstupom do politiky začal študovať na Michiganskej univerzite a ukončil na renomovanej Yaleovej univerzite. Počas druhej svetovej vojny slúžil v americkom námorníctve na lietadlovej lodi Monterey, ktorá operovala v Tichom oceáne a v rokoch 1944-45 sa zúčastnila na niekoľkých operáciách proti japonskej cisárskej flotile.
Gerald Ford bol 24 rokov (1949-73) členom Snemovne reprezentantov za okres Grand Rapids v štáte Michigan.
Po odstúpení viceprezidenta Spira Agnewa ho prezident Richard Nixon vymenoval za jeho nástupcu, ktorým sa stal 6. decembra 1973. V tomto období už však americkou politickou scénou naplno otriasal škandál Watergate, ktorý zmietol z prezidentského úradu Nixona. Ten 9. augusta 1974 rezignoval a miesto po ňom prevzal práve viceprezident Gerald Ford. "Dosnívali sme zlý sen," vyhlásil Ford potom, ako sa stal hlavou štátu.
Aféra Watergate je jedným z najväčších škandálov americkej histórie, ktorý viedol nielen k tomu, že po prvý raz v dejinách rezignoval na svoj post americký prezident, ale aj k výraznému obmedzeniu právomocí hlavy štátu.
Aféra sa začala ako "treťotriedne vlámanie", ale vďaka práci novinárov z denníka The Washington Post prerástla do rozsiahleho prípadu politickej špionáže a korupcie.
Pri pokuse o vlámanie sa do sídla Národného demokratického výboru v komplexe Watergate vo Washingtone zadržala americká polícia 17. júna 1972 o 02.30 h ráno päť osôb. Muži si tam chceli nafotiť stranícke materiály Demokratickej strany. Zároveň mali v úmysle opraviť a znovu nainštalovať odpočúvacie zariadenie, ktoré do kancelárií tajne umiestnili už 28. mája 1972. Postupne vychádzalo na povrch, že zadržaní páchatelia boli agentmi Ústrednej spravodajskej služby (CIA) a blízkymi spolupracovníkmi Nixonovho volebného štábu a aparátu prezidenta.
Už dva dni po vlámaní opublikoval denník The Washington Post informáciu o tom, že stopy vedú k ľuďom z Bieleho domu. Niekoľko mesiacov pred voľbami označili Nixonovi muži prípad za "treťotriedne vlámanie" a akúkoľvek prepojenosť s ním na čele s prezidentom rozhodne odmietali.
Richard Nixon síce prezidentské voľby v roku 1972 vyhral a post obhájil (získal viac ako 60percent hlasov voličov), ale hneď na začiatku roka 1973 založil Senát Výbor pre vyšetrovanie. Postupne sa dostávali na povrch nové skutočnosti, ktoré odkrývali mnohé nezákonné aktivity počas Nixonovho úradovania. Medzi nimi napríklad sledovanie a odpočúvanie politických súperov, diskreditáciu protivníkov či existenciu tajných fondov, takže Richard Nixon bol 8. augusta 1974 nútený zo svojho postu pod ťarchou dôkazov odstúpiť a na jeho miesto nastúpil o deň neskôr Gerald Ford.
Fordova vláda trvala od 9. augusta 1974 do 20. januára 1977, teda 895 dní. Dokázal síce obnoviť dôveru Američanov v prezidentský úrad, ktorá po afére Watergate značne utrpela, ale vzťahy Geralda Forda s Kongresom neboli zďaleka také idylické ako v časoch, keď v ňom sám pôsobil. Vo funkcii prezidenta vetoval 66 zákonov, pričom ho Kongres v 12 prípadoch opäť prehlasoval, čo sa nestalo od čias prezidentovania Andrewa Johnsona v rokoch 1865-1869.
Už nasledujúci mesiac po tom, ako sa ujal prezidentského úradu, udelil Gerald Ford svojmu predchodcovi Richardovi Nixonovi milosť. Zabránila jeho prípadnému stíhaniu za zločiny, ktoré mohol spáchať počas výkonu prezidentskej funkcie, predovšetkým v súvislosti s aférou Watergate. Republikán Ford zdôvodňoval svoje rozhodnutie tým, že išlo o záujem krajiny. Tento politický pardon bol však hodnotený veľmi kriticky a podľa mnohých politológov i historikov bol jednou z príčin jeho prehry v prezidentských voľbách v roku 1976, keď ho porazil demokrat Jimmy Carter.
Štyridsiaty viceprezident Spojených štátov a 38. prezident USA Gerald Ford, ktorý sa nálepky "náhodný prezident" nikdy nezbavil, zomrel v Kalifornii 26. decembra 2006 vo veku 93 rokov.
"U Forda je zaujímavé to, že istý zlom alebo významný medzník v jeho politickej kariére spôsobil vždy niekto, kto niečo zbabral. V tom zmysle slova, že fakticky sa stal viceprezidentom po tom, ako bol jeho predchodca Spiro Agnew obvinený z obrovského finančného škandálu; a stal sa prezidentom vďaka tomu, že s Nixonom bola spájaná oprávnene aféra Watergate," povedal pre TASR Slavomír Michálek, riaditeľ Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (HÚ SAV).
Gerald Rudolph Ford mladší sa narodil 14. júla 1913 v Omahe, najľudnatejšom meste amerického štátu Nebraska. Jeho skutočné meno bolo Leslie King, ale keď sa jeho rodičia rozviedli (nemal ešte ani jeden rok) bolo zmenené po jeho nevlastnom otcovi Geraldovi Rudolphovi Fordovi.
Právo, ktorému sa venoval pred vstupom do politiky začal študovať na Michiganskej univerzite a ukončil na renomovanej Yaleovej univerzite. Počas druhej svetovej vojny slúžil v americkom námorníctve na lietadlovej lodi Monterey, ktorá operovala v Tichom oceáne a v rokoch 1944-45 sa zúčastnila na niekoľkých operáciách proti japonskej cisárskej flotile.
Gerald Ford bol 24 rokov (1949-73) členom Snemovne reprezentantov za okres Grand Rapids v štáte Michigan.
Po odstúpení viceprezidenta Spira Agnewa ho prezident Richard Nixon vymenoval za jeho nástupcu, ktorým sa stal 6. decembra 1973. V tomto období už však americkou politickou scénou naplno otriasal škandál Watergate, ktorý zmietol z prezidentského úradu Nixona. Ten 9. augusta 1974 rezignoval a miesto po ňom prevzal práve viceprezident Gerald Ford. "Dosnívali sme zlý sen," vyhlásil Ford potom, ako sa stal hlavou štátu.
Aféra Watergate je jedným z najväčších škandálov americkej histórie, ktorý viedol nielen k tomu, že po prvý raz v dejinách rezignoval na svoj post americký prezident, ale aj k výraznému obmedzeniu právomocí hlavy štátu.
Aféra sa začala ako "treťotriedne vlámanie", ale vďaka práci novinárov z denníka The Washington Post prerástla do rozsiahleho prípadu politickej špionáže a korupcie.
Pri pokuse o vlámanie sa do sídla Národného demokratického výboru v komplexe Watergate vo Washingtone zadržala americká polícia 17. júna 1972 o 02.30 h ráno päť osôb. Muži si tam chceli nafotiť stranícke materiály Demokratickej strany. Zároveň mali v úmysle opraviť a znovu nainštalovať odpočúvacie zariadenie, ktoré do kancelárií tajne umiestnili už 28. mája 1972. Postupne vychádzalo na povrch, že zadržaní páchatelia boli agentmi Ústrednej spravodajskej služby (CIA) a blízkymi spolupracovníkmi Nixonovho volebného štábu a aparátu prezidenta.
Už dva dni po vlámaní opublikoval denník The Washington Post informáciu o tom, že stopy vedú k ľuďom z Bieleho domu. Niekoľko mesiacov pred voľbami označili Nixonovi muži prípad za "treťotriedne vlámanie" a akúkoľvek prepojenosť s ním na čele s prezidentom rozhodne odmietali.
Richard Nixon síce prezidentské voľby v roku 1972 vyhral a post obhájil (získal viac ako 60percent hlasov voličov), ale hneď na začiatku roka 1973 založil Senát Výbor pre vyšetrovanie. Postupne sa dostávali na povrch nové skutočnosti, ktoré odkrývali mnohé nezákonné aktivity počas Nixonovho úradovania. Medzi nimi napríklad sledovanie a odpočúvanie politických súperov, diskreditáciu protivníkov či existenciu tajných fondov, takže Richard Nixon bol 8. augusta 1974 nútený zo svojho postu pod ťarchou dôkazov odstúpiť a na jeho miesto nastúpil o deň neskôr Gerald Ford.
Fordova vláda trvala od 9. augusta 1974 do 20. januára 1977, teda 895 dní. Dokázal síce obnoviť dôveru Američanov v prezidentský úrad, ktorá po afére Watergate značne utrpela, ale vzťahy Geralda Forda s Kongresom neboli zďaleka také idylické ako v časoch, keď v ňom sám pôsobil. Vo funkcii prezidenta vetoval 66 zákonov, pričom ho Kongres v 12 prípadoch opäť prehlasoval, čo sa nestalo od čias prezidentovania Andrewa Johnsona v rokoch 1865-1869.
Už nasledujúci mesiac po tom, ako sa ujal prezidentského úradu, udelil Gerald Ford svojmu predchodcovi Richardovi Nixonovi milosť. Zabránila jeho prípadnému stíhaniu za zločiny, ktoré mohol spáchať počas výkonu prezidentskej funkcie, predovšetkým v súvislosti s aférou Watergate. Republikán Ford zdôvodňoval svoje rozhodnutie tým, že išlo o záujem krajiny. Tento politický pardon bol však hodnotený veľmi kriticky a podľa mnohých politológov i historikov bol jednou z príčin jeho prehry v prezidentských voľbách v roku 1976, keď ho porazil demokrat Jimmy Carter.
Štyridsiaty viceprezident Spojených štátov a 38. prezident USA Gerald Ford, ktorý sa nálepky "náhodný prezident" nikdy nezbavil, zomrel v Kalifornii 26. decembra 2006 vo veku 93 rokov.
www.ZIVOTPO.sk
